Choď na obsah Choď na menu
 


Na tejto stránke Vám chcem priatelia sprístupniť, preložiť resp. opísať niektoré krátene úryvky, výťahy z knihy Victora VANSALENA ,,TAK CHOVAJÚ MAJSTRI"   Ako prvú tému som vybral KRÍDLO HOLUBA jednu z najdôležitejších časti tela poštového holuba

 

 

MECHANICKO- AERODYNAMICKÉ VLASTNOSTI

 

Pri naberaní a hromadení energie hrá u holuba veľkú úlohu celá látková výmena. Posudzovanie stavu svalov umožňuje do určitej miery urobiť si predstavu o kvalite látkovej výmeny. Táto potencionálna energia musí byť počas letu premenená na schopnosť lietať. Túto úlohu preberá krídlo. Na výkonnosti krídla bude z najväčšej časti závisieť rýchlosť letu a výdrž. Prirodzene bude závisieť aj na iných faktoroch, medzi inými na kvalite krvi (napr. na príme kyslíka hemoglobínu), na kvalite, ktorá môže byť tiež dedične (genetický) určená. Tiež odolnosť holuba voči únave môže, mimo iného, na tom závisieť. Pri hodnotení krídla nezáleží príliš na jednom detaile, ale tým viac na celkovej stavbe. Dokonalosť, ideál, sa i tu hľadá veľmi ťažko.

 

 

 

HLAVA 

 

 

 

 

Krátka lakťová kosť (AB) = recesívna vlastnosť.

Vlastne by sa mala merať vzdialenosť AB, pretože je pákou ktorá dáva pri zábere krídla väčšiu, alebo menšiu letovú rýchlosť. Vzhľadom ku konštatným pomerom veľkosti medzi zálaktím AB a predlaktím BC je oveľa jednoduchšie merať predlaktie BC. Ako? Metrom nie. Znalci používajú tohto triku: Sklznú prostredníkom pod predlaktie (pritom je možné nechať visieť krídlo holuba celkom voľne a nie je treba ho otvárať), tak aby sa špička prsta dotýkala bodu B a druhý článok prstu sa dostal približne do bodu C, kde sa nachádza kostnatý bod, ktorý môže slúžiť ako meraný bod.

U chovateľa s menšou resp. strednou veľkosťou ruky je druhý článok prostredníka medzi 5 až 5.6 cm (50 až 56 mm). Pri krátkom predlaktí cca 5 cm leží kostnatý bod väčšinou pred tretím článkom, merané od špičky prostredníka. Trochu cvičenia a porovnávania vás dovedie k tomu, že nájdete najkratšiu predlakťovú kosť na holubníku aj bez metra (porovnávaním). Holubice majú tieto kosti väčšinou kratšie, ale majú tiež slabšiu telesnú stavbu. Je treba vždy brať ohľad na vzájomný pomer  jednotlivých častí tela. Krátke predlaktie je recesívna vlastnosť a mizne pri spárení s dlhým predlaktím v prvej generácii . Pri hodnotení holuba sa nesmie nikdy zabúdať, že holub je jeden celok, a že posudzovať sa  nemá len výlučne podľa krídla. Na druhej strane si nenechajme nahovoriť, že krídlo nie je dôležité.

 

 

Kvality a vady krídla.

 

Kvality                                                                 Vady

-krátke predlaktie                                           - dlhé predlaktie

-silný prierez                                                    -tenký, plochý prierez

-úzke, krátke zadné krídlo, t.j.                        -hlboké, široké zadné krídlo, t.j.

 malá plocha pasívneho krídla                          veľká plocha pasívneho krídla 

-priamosť per zadného krídla, t.j.                   -nepravidelnosť v dĺžkach per

 vonkajšie konce týchto krídiel                             zadného krídla

 tvoria priamku

-rovnobežnosť a priamosť štyroch           -trojuholníkový tvar t.j. úzka špička

 posledných letiek                                                a široká päta, štyri posledné

                                                                               letky stočené dovnútra

-ventilácia (medzery) konca krídla                -hustý koniec krídla

-veľká aktívna plocha                                    -malá aktívna plocha

 

  • Krátke predlaktie (na ktorom  sú perá zadného krídla), je kvalita ktorá sa rýchlo stráca, pretože krátke predlaktie je recesívne
  • Dlhé predlaktie je teda dominantné, krátke recesívne. Chráňte sa pred tým, aby ste zaviedli do chovu holuby s dlhým predlaktím. Keď sa potom prevádza príbuzenská plemenitba, jestvuje nebezpečie, že sa odchová väčšina holubov s dlhým predlaktím.
  • Tlstý prierez, silné zaperenie predného okraja predlaktia kráča väčšinou spolu s krátkym predlaktím.

 

Obrázok

 

 

 

 

 

 

 Holub na obrázku má vyhodenú prvú letku

A = aktívne krídlo

B = pasívne krídlo

C = Prerušovaná čiara prebieha cez aktívne krídlo. Veľká plocha je          dôležitá

D = Táto čiara udáva šírku (hĺbku) pasívneho krídla, t.j. zadného krídla

       Čiže pasívna plocha (povrch) je B x D

 

  • Úzke zadné krídlo je recesívne a pri krížení so širokým zadným krídlom sa stráca v prvej generácii. Tu platí heslo: Dajte pozor!
  • Priamosť pier zadného krídla sa môže po preperení zmeniť. Či konce pier zadného krídla končia priamočiaro, zistíme najlepšie, keď krídlo roztiahneme len trochu a ďalej nerozťahujeme
  • Ventilácia (vetranie) koncov krídiel, ktorá je ovplyvnená osadením štyroch posledných letiek, je veľmi premenlivá. Je intermediálna.
  • Čo sa týka veľkej aktívnej plochy, pri ktorej hrá rozhodujúcu úlohu dĺžka krídla, tu je nám príroda naklonená, pretože necháva túto kvalitu dominovať. Svoje zohráva pri zväčšovaní aktívnej plochy aj jeden z faktorov, ako  presah, odskok najvnútornejších letiek proti prvému peru zadného krídla, ďalej dobrý vývoj siedmej letky, pričom sa skupina posledných štyroch letiek výrazne odlíši.

 

 

Nie je žiadnym veľkým umením, chovať holuby s dlhým krídlom. Umenie je však kombinovať  dlhé krídlo s úzkym zadným krídlom, alebo inak povedané dať spolu veľké aktívne krídlo s malým pasívnym zadným krídlom.

U holuba, ktorý lieta okolo holubníka a u holubov v prírode, hrá nosná plocha väčšiu úlohu ako rýchlosť. Pri lete o závod je tomu presne naopak.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 NEPRIAME A PRIAME ŠPORTOVÉ VLASTNOSTI POŠTOVÉHO HOLUBA

Najskôr o nepriamych športových vlastnostiach. Čo s tým myslím? Holub má 40 párov chromozómov. Na každom chromozóme sa nachádza mnoho génov, to znamená látkových nositeľov dedičných vlastností. Pri párení odovzdáva holub polovicu svojich chromozómov a holubica takisto, ovšem s malým rozdielom, že holubica odovzdá buď väčší chromozóm Z, alebo menší W. Tento rozdiel určuje pohlavie mláďata, ktoré vznikne z oplodneného vajíčka. Je to tak, že vonkajšie znaky, ako farba, kresba, tvar hlavy, biele škvrny, pierka atd. môžu byť znakom pozitívnych telesných, alebo duševných vlastností, pretože sú na rovnakom chromozóme a sú ďalej odovzdávane spoločne. Tento jav sa nazýva ,,linkage".

Tvrdenie niektorých starých chovateľov: ,,Bolo vždy dobré, keď z modrého holuba, ktorý mal biele pierko, letku a ešte pri oku biely fliačik, pierko!"(pozn. toto znamienko sa prenáša na potomstvo)  Nedá sa na toto pozerať ako na čistú fantáziu, i keď to tak v prvom momente môže vyzerať.

Prečo nie? Prirodzene biele pierko, alebo škvrna pri oku nemá nič spoločné s letovou hodnotou holuba. Rozhodne nie priamo. Ale toto pierko, táto škvrnka pri oku prezradí odborníkovi, ktorý pozná svoj kmeň už dlho, že s ňou je súčastne spojená dobrá letová vlastnosť (napr. vytrvalosť), ktorá spočíva na tom istom chromozóme.

Telesné vlastnosti ako napríklad vitalita, dobrý svalový systém, dobré vlastnosti krídieľ atď., alebo duševné vlastnosti ako vychytralosť, schopnosť orientácie, odvaha atď. je možné rozoznať podľa  banálneho vonkajšieho znaku. Nedá sa to však zovšobecnovať. Čo platí pre jeden kmeň, nemusí už platiť pri inom. Ale bystrí chovatelia na to vždy dávali pozor. Vysvetlenie pre to väčšinou nenašli, ale aj napriek tomu na to brali ohľad.

 

 

PRIAME ŠPORTOVÉ VLASTNOSTI.

O športových vlastnostiach poštových holubov jestvujú rôzne názory. Väčšinou sú neúplne, niekedy si dokonca odporujú. Športové vlastnosti si môžeme rozdeliť na:                                                                

-fyzické

-psychické

-mechanicko - aerodynamické (z časti som už popísal na úvod)

Fyzické vlastnosti:                                                                                                 

Už nebohý preborník na dlhé trate Martin Van Tuyn bol náruživý svalový špecialista, ktorý hovoril ,,Nie je dobrý holub, ak nemá dobré svaly". Jeho názor sa zhodoval s názorom známeho športového novinára Pieta de Weerda (známy aj ako klasifikátor poštových holubov, dnes jeho firma vyrába produkty pre poštové holuby). Kto z týchto dvoch stanovil normy dobrých svalov? Van Tuyn tvrdil, že dobrý sval musí byť mäkký a elastický. Pri jemnom tlaku prstov zo strany na prsnú kosť musí vraj sa vymrštiť a hodiť späť. Dobrý prsný sval musí dokázať nabehnúť ako malý balón. Holub robí v ruke dojem, že jeho špecifická váha je nižšia ako u priemerného holuba. Má vraj pri takej istej váhe väčší objem. ,,Sval je palivová nádrž každého holuba", hovoril Martin Van Tuyn (pred viacerými desaťročiami) s kritickým pohľadom znalca. Musím čestne povedať, že verím, že to videl správne. Po Van Tuynové smrti vyplynulo z výskumu, že v prsnom svale holuba sú prítomné dva druhy vlákien, a to červené a biele. Profesor Van Grembergen o tom napísal nasledovné: ,,Červené vlákna sú u poštových holubov prítomne v prevažnom počte. U sliepky, ktorá je ako je známe špatný letec, je v prsnom svale prítomných len veľmi málo červených vlákien. Červené vlákna sú tenšie ako biele, obsahujú omnoho viac krvných ciev a kvapiek tuku ako biele, ktoré obsahujú viac glykogénu (polysacharid). Tieto kvapôčky tuku sú tu ale omnoho dôležitejšou zásobarňou energie ako glykogén. Martin Van Tuyn nebol biológ, napriek tomu posudzoval dôležitosť svalov v hrubých rysoch docela správne. Nazýval ich palivovou nádržou holuba!

 

 

Psychické vlastnosti:

1. Oči a prstenec - aj keď sa väčšina chovateľov zhodne na jednom, že je nemožné s istotou posúdiť, čo sa odohráva v hlavičke holuba, predsa takmer všetci bez výnimky pozerajú na výraz hlavy a v prvom rade do očí. Už od pradávna skúšame nájsť v oku známky dokazujúce väčšiu, alebo menšiu prítomnosť orientačnej schopnosti. Van Linden, Gigot a Beerens boli predchodcovia očnej teórie, ktorú ďalej rozpracoval Angličan Bishop, ktorý prevádzal svoje pokusy s tisíckami holubov a tvrdil, že dobrý holub na dlhé trate musí mať prstenec tak dokonalý. Bishop ale dodáva, že pre vzťah medzi prstencom a schopnosťou orientácie poštového holuba nenašiel žiadny vedecký dôkaz.

Nemôžem sa vyjadriť ani pre, ani proti, pretože nemám potrebnú skúsenosť. Dobre viem, že niektorí významní chovatelia na DT prisudzujú očnej teórie význam ešte dnes. Nebohý Louis Vermeyen, vtedy šéfredaktor,,De Duif" napísal spoločne zo svojím priateľom Jánom Aertsom zaujímavú malú knihu: ,,Ako ich vyberáme my". V nej píše, že prstenec nie je nič iného len zvierač t.j. uzatvorený, alebo kruhový sval, ktorý sa nachádza na vnútornom okraji dúhovky. Opierajúc sa o prax a pozorovanie, vyslovil názor, že nik nemôže ostať v prvej lige, keď zmešká pribrať do chovu holuby zo zreteľne viditeľným zubatým prstencom.

Pokiaľ ide o mňa, chcem povedať nasledujúce: Oko s tak zvaným plným prstencom u mňa nepožíva plnej dôvery, pokiaľ u týchto holubov plocha dúhovky nesúca pigment nie je bohatá a plná. Väčšina šampiónov, ktorých som mal v ruke, či už to boli holuby so skleneným, alebo žltým okom, mala bohatú pigmentáciu. Tento postreh je ľahšie učiniť, ako pozorovanie z prstenca, aj keď i tu je potrebný silný zdroj svetla. Pokiaľ sa týka vzťahu medzi prstencom a jeho dedičnosťou, myslím, že určité zistenia ukazujú, že môžeme hovoriť o intermediálnom priebehu.

2. Iné vlastnosti - jestvujú ešte aj iné vlastnosti dôležité v chove poštových holubov, ktoré nie sú zvonku viditeľné. Tu patrí napr. tzv. ,,charakter", alebo ,,vytrvalosť(výdrž)". Počul si , že niektoré holuby doletujú domov celkom vylietané, a predsa sú na špici, alebo dokonca s náskokom víťazia? Nakoniec ja mám radšej holuby, ktoré prilietaváju domov svieže a tiež lietajú v špici. Tá prvá napísaná vlastnosť je tiež dedičná. Aj tá, ktorá urobí z holuba ,,lenocha". Je dobré, keď sa na to berie ohľad pri plemenitbe. Nasledujúca, celkom pravdivá príhoda donúti každého čitateľa trochu spozornieť. Jeden chovateľ kúpil holuba na známom holubníku na krátke trate. Predávajúci o holubovi povedal, že je to špičkový letec, ktorý však vždy zostáva sedieť po prílete na streche. Väčšinou sa predpokladá, že dobrý a rýchly vlet do holubníka ma u holuba niečo spoločného predovšetkým s kvalitou chovateľa. Všeobecne možno s tým súhlasiť, ale nie vždy, pretože ako vidieť má s tým dočinenie aj dedičnosť. Pravdepodobne je ,,chybou" dominancie podľa Mendelových zákonov. Kupec odchoval od získaného holuba tri nádherne holuby, ktoré museli ako ročné s ostatnými ročiakmi ako vdovci na štart. Pri návrate z prvého cvičného letu a ešte horšie z prvého závodu chovateľ zistil, že títo traja bratia pred vletom do holubníka váhali, čím ďalej, tým viac a presedeli veľa minút na streche, zatiaľ čo iné holuby vlietavali do holubníka ako blesk! A predsa sa chovateľ staral o holuby rovnako. Kto tu uverí na náhodu? Ja nie! Naopak som presvedčený o tom, že tu zohrala rozhodujúcu úlohu dedičná dispozícia.

V súvislosti zo schopnosťou orientácie považujem za zaujímavé, čo napísal vo svojej knihe Jaak Tournier, že najlepšia záruka dobrej orientačnej schopnosti je daná chovom z ,,popredných letcov, závodnikov", ktorí sú odkázaný sami na seba a lietajú na špici. Schopnosť orientácie je a zostáva podľa môjho názoru najdôležitejším faktorom pre rýchly návrat.

Najsprávnejšou metódou je nepochybne nákup eso holubov, pretože tým sa získa orientačná schopnosť a dobré letové dispozície, ako by sme trafili dve muchy jednou ranou. Bohužiaľ takýto nákup nie je v možnostiach každého.

 

ZDRAVIE A MENDELOV ZÁKON

Každý si bude právom pokladať túto otázku: Je chorľavý stav holuba, alebo lepšie povedané, dispozície k onemocneniu a zdravý stav resp. zdravie holuba podriadené Mendelovým zákonom? Túto otázku zodpovedali profesori Lahaye a Cordiez kladne. Píšu, že niekedy môže byť dominantná náchylnosť k onemocneniu a v určitých prípadoch jestvuje dedičnosť chorôb viazaná na pohlavie.Inokedy zase odolnosť voči onemocneniu môže byť dominantná. Môžeme hovoriť o dominantných, recesívnych a na pohlavie viazaných vlastnostiach.

Čo je z tohoto možno odvodiť?

 

 

 

 

Jednoznačným záverom je, že pre plemenitbu sú vhodný výlučne holuby pochádzajúci zo zdravej rodiny. Ján Aerts napísal v ,,De Duif", že dr. Whitney raz citoval staré nórske príslovie, v ktorom sa hovorí, že sa nemá nikto ženiť s dievčaťom z rodiny, v ktorej je toto dievča jediným zdravím dieťaťom.

Pri posudzovaní musíme byť opatrný, pretože:

-robustne vypadajúce zvieratá nemajú vždy najväčšiu športovú hodnotu

-prvá trieda nekráča vždy spoločne s robustnosťou, alebo odolnosťou voči chorobám

To môže, ale nemusí byť.

Aj keď takéto zrovnania väčšinou pokryvkávajú, chcem použiť porovnanie s cyklistikou. Všetci čo poznali Fausto Coppiho, si spomenú, že sa len málo podobal atlétovi. Nielen, že nezdravo vypadal, ale v skutočnosti taký bol. Podľa rozporu plných správ, ktoré sa objavili po jeho smrti, trpel maláriou, ktorou sa nakazil počas závodu v severnej Afrike. Väčšina ľudí sa proti malárii môže uchrániť chininom. Keď ho porovnáme s Merckxom bol Fausto Coppi neduživý zjav. Popri tom  všetci, čo ho poznali a zažili pri závodoch potvrdia, že bol obdivuhodným šampiónom, ktorého oslavoval každý fanúšik cyklistiky. Coppi mal zvláštny telesný mechanizmus, ktorého jemné koliečka museli behať ľahko, a v ňom čo i len jediné zrnko piesku sa mohlo stať osudným. Jeho príprava na závod bola podrobne prepracovaná. Tréningu a strave venovali Taliani už vtedy najväčšiu pozornosť. V tej dobe boli určite dobrý kus pred Belgičanmi. Vďaka obzvláštnej starostlivosti a ošetrovaniu sa stal krehký závodnik zo zázračným srdcom ľahko bežiacim strojom, ktorý nechával za sebou všetkých súperov.

AK je pravda, že vloha pre onemocnenie, alebo zdravie sa riadi podľa Mendelovho zákona, tak netreba podceňovať vplyv prostredia (ako je ubytovanie, kŕmenie, tréning atď.) na atléta, akým je i náš holub. Vychovať kmeň, ktorý zostane uchránený pred chorobami, je obtiažne. Aj najsilnejší jedinec môže viac, alebo menej onezdravieť, keď sa nakazí vírom, alebo baktériou.

 

 

 

 

  (Voľné pokračovanie)