Choď na obsah Choď na menu
 


  

Med a škorica – zázračný všeliek

Med ako vynikajúci prostriedok na hojenie rán a vredov pre antibakteriálne účinky spomínajú už Egypské rukopisy z roku 2000 pre Kristom. Jeho liečebné schopnosti uznávali aj anticky Gréci a po nich Rimania. Aj naši predkovia sa posilňovali medovinou a využívali med ako domácu medicínu. Už vtedy vedeli že med ma pozitívne účinky na zažívací trakt človeka. Je oveľa zdravší ako cukor a jeho využitie je naozaj široké Med obsahuje takmer všetky minerály. Alergie pri používaní medu sa vyskytujú veľmi zriedkavo, lebo ide o prírodný produkt. Včela je akýmsi biologickým filtrom. Keď sa pri zbere otrávi toxickou latkou, nedoletí do úľa ale po ceste umiera.
Med môže zničiť a sfalšovať jedine človek tužiaci po zisku
Pôvod škorice môžeme hľadať v Indii. Toto voňavé korenie je obľúbené nie len v kuchyni, ale svoje nenahraditeľné miesto ma aj v ľudovom liečiteľstve
Kedysi dávno v Čine vyvažovali škoricu zlatom, v Egypte ju používali pri balzamovaní, Arabi ju využívali na tlmenie bolesti a pri náboženských obradoch
Pálenie škorice, alebo jej pridávanie do jedál a dá vín, poznávali aj v starom Ríme. Do Európy sa dostal vďaka Benátčanom. S jej obchodovaním sa im darilo, pretože ľudia už v tých časoch zistili, že škorica podporuje trávenie, prinavracia chuť do jedla, zabanuje nadúvaniu , pôsobí proti hnačke a rannej nevoľnosti tehotenstve, urýchľuje uzdravovanie pri horúčkovitých ochoreniach, ma dezinfekčné účinky.
Viac účinných látok obsahuje Cejlónska škorica, pochádzajúca z vysokého škoricovníka. Čínska, ktorá pochádza z menších krikov na liečenie nie je príliš vhodná a používa sa viac na prípravu pokrmov.
Ak si chcete pochutnať na škorici mali by ste si ju mlieť pred použitím a nie kupovať úž pomletú vo vrecúškach

 

            Kuriozity

Čínskym vedcom sa podarilo implantovať do mozgu holubov mikroelektródy, aby mohli pomocou diaľkového ovládania riadiť ich let. Autormi vynálezu sú vedci z Výskumného centra robotických technológií pri Univerzite vedy a techniky v Šan-tungu na východe Číny. Pomocou mikroelektród v mozgu holubov dokážu vtákom prikázať, aby leteli doprava či doľava, hore alebo dolu.

 

Implantáty stimulujú rôzne oblasti mozgu holuba podľa elektronických signálov, ktoré mu vedci vyšlú počítačom, a prinútia holuba, aby letel podľa daného príkazu. Vysielané elektronické signály odrážajú prirodzené signály generované mozgom.

Ide o prvý úspešný experiment tohto druhu na holuboch vo svete, hovorí šéf výskumného tímu a riaditeľ centra Su Süe-čcheng. V roku 2005 Su spolu s kolegami vykonal podobný úspešný experiment na myšiach.

Vedci pracujú na zdokonaľovaní technológie použitej pri experimentoch a dúfajú, že sa im v budúcnosti podarí uviesť ju do praktického využívania. Správa sa však nezmieňuje o tom, aké
praktické využitie môžu mať podľa čínskych vedcov diaľkovo riadené holuby.

 

Orientácia živočíchov

 

Článok v pdf

Poznáte ten pocit, že ste úplne stratení? Stojíte v strede cudzieho mesta a nemáte ani tušenie, ako sa vrátiť späť k autobusu? Živočíchy takéto problémy zvyčajne nemajú, a to pritom niekedy prejdú cestu dlhú tisíce kilometrov. Vedia sa vrátiť na to isté miesto, kde sa pred rokom vyliahli, vychovali mladé, alebo kde naposledy zimovali. Ako je možné, že živočíchy sa vedia tak dobre orientovať a ľudia nie?

Orientácia v priestore je proces veľmi zložitý a počas evolúcie vzniklo mnoho mechanizmov, ktoré umožňujú živočíchom trafiť na požadované miesto.

Keď ideme zo školy či z práce domov, s orientáciou väčšinou nemáme žiaden problém. Ľudia a i mnohé iné živočíchy pri svojej orientácii v známom prostredí používajú vizuálne značky, ktoré si pamätajú z predošlej skúsenosti. Podľa nich vedia, kde sa približne nachádzajú, a ako majú postupovať ďalej, aby sa dostali k svojmu cieľu. Takouto značkou môže byť obchod, križovatka, park alebo možno i veľký strom, ktorý vám z nejakého dôvodu utkvel v pamäti. Dostať sa domov so zaviazanými očami by bol už asi väčší problém. Aj keď aj to sa dá. Vtedy miesto vizuálnych znakov využívame akustické znaky, napríklad ruch križovatky, alebo už podvedome vieme, kde odbočiť a kam a ako dlho ísť.

Pravá navigácia však je, keď sa vie živočích vrátiť na pôvodné miesto bez toho, aby používal vizuálne záchytné body z krajiny. Mnohé živočíchy využívajú na navigáciu informácie o veľkosti magnetického poľa, polarite a uhle, pod ktorým vstupuje magnetická indukcia do Zeme. Schopnosť cítiť magnetické pole sa nazýva magnetorecepcia. Je zvláštne, že túto schopnosť majú tvory rozdielnych druhov, od baktérií, cez mäkkýše, hmyz, niektoré ryby, obojživelníky, vtáky, až po cicavce – napríklad veľryby.

Ulica je plná mnohých vizuálnych
podnetov, z ktorých si každý pamätá
niečo iné

Mechanizmy detekcie magnetického poľa sú rozdielne a vieme o nich málo. Napríklad v lebke holubov sa našla bohato inervovaná oblasť, ktorá obsahuje biologický magnetit – látku citlivú na magnetické pole. Magnetit sa nachádza i v hlavách tuniakov, delfínov, veľrýb, korytnačiek a v krčných svaloch niektorých vtákov. Rovnako sa malé množstvo magnetitu nachádza aj v kostiach človeka v oblasti nosa, čo je dôvod, prečo máme aký – taký zmysel pre orientáciu.

Informácie, ktoré môžu živočíchy z magnetického poľa získať, sú rôzne. Niektoré živočíchy cítia len to, kde je sever a kde juh. O takýchto živočíchoch hovoríme, že majú „zmysel magnetického kompasu“.

Niektoré sa však po prenesení na neznáme miesto vedia vrátiť späť. Musia preto vedieť, kde sa nachádzajú s ohľadom na pôvodné miesto. To znamená, že musia mať v sebe akýsi „zmysel mapy“, ktorý im umožňuje zistiť ich súčasnú pozíciu. Napríklad korytnačky, mloky a včely „cítia“ sklon a veľkosť magnetického poľa. Aj holuby majú mimoriadne vyvinutý zmysel mapy, a preto sa vždy vedia vrátiť domov bez ohľadu na to, kde boli vypustené.

Sklon magnetických indukčných čiar udáva,
v akej zemepisnej šírke sa nachádzame

Mnoho živočíchov využíva na svoju orientáciu svetlo. Podľa svetla sa dokonca orientujú i rastliny – rastú smerom nahor za slnkom. Schopnosť orientovať sa podľa polarizovaného svetla je obzvlášť vyvinutá u hmyzu, napríklad u mravcov a včiel.

Včely využívajú na svoju orientáciu pozíciu slnka, pričom vedia zohľadniť rotáciu Zeme okolo svojej osi – majú i niečo ako predstavu o čase. Keď slnko nevidno, určujú jeho polohu pomocou ultrafialového svetla prechádzajúceho mrakmi.

Niektoré organizmy sa vedia orientovať i pomocou pachu, pH prostredia, zvuku, gravitácie či polohy hviezd. Napríklad baktérie sa pohybujú smerom stúpania/klesania pH podľa toho, aké prostredie im viac vyhovuje. Včely okrem polohy slnka využívajú na navigáciu i vôňu svojho úľa. Veľryby zas cítia teplotu vody a podľa nej vedia určiť, kde sa nachádzajú.

Skúmanie orientácie

Postupy, ako zistiť mechanizmy orientácie u jednotlivých živočíchov, sú pomerne náročné. Sledovať orientáciu pomocou polarizovaného svetla môžeme napríklad tak, že do priestoru rozmiestnime zrkadlá a sledujeme správanie dezorientovaného hmyzu. Skúsme sa však pozrieť na sledovanie orientácie pomocou magnetizmu – nasledujúci pokus si môžete skúsiť aj doma.

Vďačným objektom na skúmanie orientácie pomocou magnetorecepcie sú korytnačky. Tieto zdanlivo lenivé zvieratká vo svojom živote prejdú neskutočné vzdialenosti. Vo svojom živote si stihnú pozrieť Severnú i Južnú Ameriku, Európu a Afriku.

Pri skúmaní orientácie korytnačiek sa čerstvo vyliahnutým korytnačkám pripevnil na pancier malý magnet, ktorý bol však dosť silný, aby prekryl magnetické pole Zeme. Ak si budete chcieť tento pokus vyskúšať, budete musieť presvedčiť vašu korytnačku, aby nakládla vajíčka a počkať si, kým sa vyliahnu.

Potom preniesli korytnačky po jednej do nádoby s vodou, ktorá bola zatienená. Na východnej strane bola z vnútra pripevnená dióda, ktorá sa dala vypnúť a zapnúť. Na korytnačke bolo pripevnené stopovacie rameno, ktoré zaznamenávalo jej pohyb a prenášalo údaje do počítača.

Na začiatku každého pokusu (keďže každá korytnačka išla práve raz) bolo svetlo v akváriu zapnuté a korytnačka bola vypustená v strede akvária. Korytnačku nechali plávať 60 minúta potom svetlo vypli. Po troch minútach, aby sa korytnačka stihla spamätať, monitorovali jej pohyb ďalšiu hodinu.

Korytnačka s magnetom

Aby sa mohli získané dáta vyhodnotiť, urobili rovnaký experiment aj so skupinou mláďat, ktorým miesto magnetu pripli obyčajné závažie. Ukázalo sa, že korytnačky so závažím plávali k miestu, kde pôvodne svietilo svetlo – na východ. Avšak korytnačky s magnetom nedokázali východ nájsť a pohybovali sa po akváriu úplne náhodne. Takýmto spôsobom sa dokázalo, že korytnačky majú schopnosť magnetorecepcie a orientujú sa pomocou magnetického poľa Zeme.

Pokusné akvárium

Väčšina organizmov využíva viacero navigačných mechanizmov súčasne. Najvyvinutejšiu schopnosť zistiť svoju polohu a smer cesty majú tie, ktoré každoročne migrujú na dlhé vzdialenosti, napríklad lastovičky, husi, labute či kačky. Rovnako však putujú aj korytnačky, lososy, veľryby a soby. Ich pohnútky sú rôzne: niektoré sa sťahujú na zimu do teplejších krajín, na optimálne miesto pre svoje potomstvo alebo za potravou. Niektoré putujú samostatne, iné v celých skupinách, niekedy i tisíce jedincov naraz. Niektoré prejdú svoju púť len raz za život, iné ju však podstupujú každoročne. Spája ich jediná vec: úžasný, zatiaľ nie úplne pochopený zmysel pre orientáciu.

 

Čo vyjadrujú biele holuby?

Keď Pierre de Courbertin obnovil olympijské hry, chcel dosiahnuť, aby v čase, keď sa budú konať olympijské hry, bol vyhlásený olympijský mier. Veď tak to bolo v starovekom Grécku. Želal si , aby aspoň počas trvania hier odložili vojaci zbrane. Vedel však, že to vôbec nebude také jednoduché, ako to bolo v Grécku . Veď na obnovených olympijských hrách budú súťažiť športovci nielen z jedného štátu.
Raz dostal výborný nápad : ,,Čo keby na slávnostnom otvorený hier skupina športovcov vypustila z rúk krásne biele holuby, ktoré by sa rozleteli do celého sveta ? Aj takto by mohli dať športovci najavo, že ľudia túžia žiť v mieri”.
Pierre de Courbertin aj tento svoj nápad uskutočnil. Odvtedy pri slávnostnom otvorení hier skupina športovcov na hlavnom štadióne vypúšťa z rúk krásne biele holuby v nádejí , že raz na celom svete zavládne trvalý mier a svet sa stane lepším.

 

 

 

 

 

 

Počas pretekov zmizlo 30 000 poštových holubov

Poľská prokuratúra začala vyšetrovanie zmiznutia 30.000 poštových holubov počas pretekov na veľkú vzdialenosť. Holuby doviezli koncom júna poľskí chovatelia do nemeckého mesta Schöningen v Dolnom Sasku.

 

Na 600-kilometrovú trať sa vydalo zhruba 50.000 vtákov. Do cieľového mesta Chorzów v južnom Poľsku však kvôli prudkému vetru a búrke priletelo len 20.000 z nich. Informovala o tom poľská televízia TVN24. Majitelia zmiznutých holubov vinia zo zodpovednosti za ich stratu organizátorov, pretože súťaž neodvolali.

Poľské zákony stanovujú za úmyselnú likvidáciu veľkého počtu zvierat pokutu alebo až dvojročné väzenie. Prokuratúra uviedla, že iné podobné súťaže v oblasti pre zlé počasie odvolali. Či však naozaj holuby zahynuli, je podľa nej ťažké povedať, pretože mnohé zvieratá možno ešte stále nájsť v oblastiach medzi východiskovým a cieľovým mestom.

 
 
 

 

 V Trnave straší zvýšený počet holubov
Na základe monitoringu počas letných mesiacov zvolí mestská samospráva opatrenia na zabránenie ich prípadnému premnoženiu. Cieľom nebude ich likvidácia, ale regulácia ich výskytu a zabránenie hniezdeniu holubov v historických budovách. Trus týchto operencov spolu so zatekajúcou vodou pôsobí ako žieravina na trámy strešných konštrukcií. Napríklad z kopúl zrekoštruovaného Dómu sv. Mikuláša prednedávnom vyniesli niekoľko desiatok kilogramov vtáčieho trusu.

 

 

 

 

 

 

 Poštové holuby prinášali väzňom v Brazílii drogy a mobily
Brazília - Správa väznice v brazílskom štáte Sao Paulo dlho nemohla prísť na to, ako sa jej väzni dostávajú k drogám a mobilným telefónom. Po dlhom pátraní napokon vyšetrovanie odhalilo starodávnu metódu - zakázané balíčky prinášali väzňom cez väzenské múry poštové holuby. Podozrenie vyslovil najprv príslušník stráže väznice v meste Marilia, ktorý si v okolí všimol sťažka lietajúce vtáky. Vyšetrovatelia neskôr odhalili, že jeden z väzňov si niekoľkých holubov skrotil a urobil im v cele hniezda. Operencov potom cez návštevy zasielal svojim kumpánom na slobode. Miestny policajný šéf vyjadril prekvapenie, že takéto staromódne spôsoby sa stále využívajú.

 

 

Existuje i šiesty zmysel, o ktorom nevieme?

11. 11. 2009 10:21

Zrak, sluch, čuch, chuť a hmat - to je päť zmyslov, ktoré cicavcom a vtákom umožňujú vnímať vonkajší svet. Holuby alebo včely majú však aj šiesty zmysel, ktorý im napríklad pomáha kedykoľvek nájsť svoje hniezdo alebo úľ. Ako? Niektorí biológovia hovoria, že je to na základe zemského magnetizmu. Vedci u nich skutočne objavili magnetické kryštáliky, ktoré by mohli byť pôvodcami tohto šiesteho zmyslu. Položte na poštového holuba magnet a úplne stratí orientáciu! Naše telo tak ako telo delfínov, morských korytnačiek či lesných myší obsahuje tiež tieto kryštály. Nemáme teda i my šiesty zmysel, o ktorom nevieme?

 

 

Strieľal na holuby, zastrelil syna

 

Pri obci Hoříkovice v okrese Plžeň postrelil muž, ktorý strieľal na holuby, svojho neplnoletého syna. Chlapec na mieste zraneniam podľahol, povedala krajská policajná hovorkyňa Jana Václavová.

 

Nešťastie sa stalo okolo 18:00 na poli v blízskosti obce, kam sa muž vydal na lov vtákov a syn ho sprevádzal. Jeden z výstrelov zasiahol chlapca do hlavy. Okolnosti nešťastia polícia vyšetruje.

 

 

 

 

 

 

 

 Holub v Argentíne na nesprávnom mieste!

Pri futbale sa dá spraviť veľa vecí. Dokonca aj zabiť. Práve toto sa podarilo v zápase play-off argentínskej futbalovej súťaže medzi San Lorenzo a Tigre. Za všetko "môže" Gaston Aguirre, ktorý v snahe odkopnúť loptu trafil holuba. Z toho veľa, bohužiaľ, nezostalo.. 

 

 

HOLUB A JEHO OKO.

Holub dokáže dlhší čas bez mihnutia oka pozerať priamo do Slnka. Pokusy ukázali, že sietnica oka holuba sa nepoškodí ani priamym ožiarením laserovými lúčmi s energiou 0,05 J. Oko holuba má tiež osobitnú schopnosť registrovať iba objekty pohybujúce sa rovnakým smerom a nereagovať pritom na objekty, ktoré sa pohybujú inými smermi.

Okrem včiel vidia farbu aj mnohé iné živočíchy. Zmyslový epitel sietnice holubov, sliepok a iných živočíchov, prispôsobených prevažne na život pri dennom svetle, t.j. v podmienkach vyšších intenzít svetla, obsahuje prakticky len čapíky. Ryby, motýle, vtáky a plazy môžu vidieť farbu, no väčšina zvierat ju vidieť nemôže.

 

 

Názov: Holuby na víne súdenou slaninou
Kategória: Grilované  mäso
Dátum pridania: 3.12.2009
Potrebujeme:

2 mladé holuby
60 g údenej slaniny
1 dl červeného vína
mleté čierne a nové korenie
soľ

Postup:

Mladé očistené a vypitvané holuby umyte, zbavte nôh a krku, rozrežte napoly a zbavte vnútorných kostí. Potom ich prešpikujte prúžkami údenej slaniny, osoľte, okoreňte mletým čiernym a novým korením, polejte červeným vínom a nechajte odležať na chladnom mieste. Grilovací rošt rozohrejte, odležané holuby položte vnútornou stranou nahor na alobalovú misku a grilujte z každej strany 5 min. Hotové holuby polejte odkvapkanou šťavou. Podávajte s opekanými zemiakmi a paradajkovým alebo uhorkovým šalátom.

 

 

 

Krídla holubov ako alarm

Keď vystrašené vtáky odlietajú, špeciálne pierka vydávajú varovný zvuk.

 

Keď vydávajú vtáky zvuk, nemôže za to vždy ich hrdlo. Kolibríky napríklad využívajú špeciálne pierka na upútanie pozornosti potenciálnych partnerov a vystrašenie nepriateľa. Vedci zistili, že zvuk krídel využívajú aj holuby na varovanie kŕdľa pre blížiacim sa nepriateľom. Je to prvý príklad nevokalizovaného výstražného signálu u vtákov.

Nie všetky vtáky vydávajú hrdlom zvuk, ktorým varujú iné jedince. Vedci z Austrálskej národnej univerzity preto skúmali, či nevyužívajú zvuk krídel. Robert Magrath si všimol, že pri vystrašení vzlieta vták rýchlejšie a prudšie a táto zmena v štýle letu môže spôsobiť zvuk, ktorý je pre ostatné vtáky varovaním.

Magrath sa rozhodol skúmať holuba chocholatého (Ocyphaps lophote), krajšieho príbuzného holubov z ulíc, pretože vydáva pri vzlietnutí charakteristické trepotavé hvízdanie. So svojim študentom sledovali 13 chovných staníc a nahrali zvuky pri normálnom vzlietaní. Aby získali zvuky, ktoré vzniknú pri vystrašení kŕdľa, počkali na kŕmenie a holuby vystrašili klzákom pripomínajúcim jastraba. Pískanie bolo v porovnaní s normálnou situáciou hlasnejšie a rýchlejšie. „Naozaj máte pocit, že sa niečo deje, keď ten zvuk počujete,“ povedal Magrath.

Vedci potom oba zvuky pustili kŕdľu holubov. Žiaden z 15 pozorovaných kŕdľov na prvý zvuk nereagoval, kým pri druhom zvuku vzlietlo až 11 z nich. Vedci ďalšími pokusmi zistili, že hlasitosť zvuku vtákom nesignalizuje nič. Preto signálom musí byť tempo zvuku

Zdrojom varovného zvuku môže byť tenké vonkajšie pierko na krídle holuba. Predpokladá, že toto pierko sa postupne stenčovalo, aby zdôraznilo alarm. Pretože však vedci doteraz nepopísali úlohu pískania, alarm môže byť podľa Magratha len ďalšou úlohou vyvinutého signálu, ktorého cieľom je napríklad prilákanie partnera alebo pomoc v orientácii kŕdľa pri lete.


 

 

 

 

 

                  VTIP, VTIP...

V meste sa rozmnožili holuby a všetko bolo zašpinené. Starosta vypísal konkurz, že mesto zaplatí milión, keď ho niekto holubov zbaví.
Prihlásil sa jeden a hovorí: ”Zbavím vás holubov zadarmo, ale nesmiete mi dať žiadnu otázku. Keď mi nejakú otázku položíte, tak mi potom musíte ten milión vyplatiť!” Vytiahol z tašky žltého holuba, vypustil ho a všetky holuby z mesta leteli za žltým holubom nevedno kam. Starosta chvíľu premýšľal a potom povedal: ”Viem, bude nás to stáť milión, ale aj tak sa Vás musím opýtať...
Nemáte náhodou ešte žltého cigáňa?!”

****

Leti holub a zrazu vidi pod sebou ist slepca.
Vravi si: "Vyseriem sa na neho, aj tak ma neuvidi.

Spusti na neho hovno no slepec sa rychlo uhol.
"To nie je mozne!" vravi si holub a tak zavolal dalsieho holuba.
Skusaju to obaja, ale slepec sa znova uspesne vyhol. Zavolaju cely
krdel a skusaju spolu trafit slepca ale ten sa opat uspesne vyhne
bombardovaniu holubov. Co z toho vyplyva? Ze slepy hovno vidi!

 ****

Je to čierne a žerie to hranolky, čo je to?
Polovica Spojených štatov.

 ****

Prečo sa ženy, keď ráno vstanú, poškriabu za uchom?
Lebo nemajú vajcia.

****

Vies, co sa stane, ked slapnes do lajna?
Je cele tvoje.

 

****

Kde je najvacsi prazdny priestor v trabante?
Medzi vodicovymi usami.

****

Preco sa trabant nepotopi, ked spadne z utesu?
Pretoze sracky plavu.

****

Syn ide na vojnu, tak mu otec dá poštového holuba, aby mohol poslať správu domov. Po troch mesiacoch sa syn dostane domov a čuduje sa, prečo mu neposlali buchty, ktoré písal, že chce. Rodičia mu zase vyčítali, že o sebe vôbec nedal vedieť. Vtom niekto klope na dvere. Otec ide otvoriť a keď sa vráti, dá synovi strašnú facku a vraví:
- Ty hlupák, nabudúce, keď budeš posielať poštového holuba, tak mu rozviaž krídla. Prišiel pešo!

****

Róm si hľadá prácu. Už nemá ani na chleba, a nikto ho nechce zamestnať. Stretne farára a pýta sa ho či by pre neho niečo nemal. Farár sa nad ním zľutuje a dá mu prácu. "Budeš sa mi starať o holuba. Budeš ho kŕmiť a čistiť mu obydlie. A keď ja budem slúžit omšu, zdvihnem ruky a zaspievam Duchu svätý prilet k nám ty z hora vypustíš holuba ako symbol Ducha svätého." Róm sa vytešuje akú dobrú prácu si našiel. Až nastal čas. Omša v plnom prúde, keď farár zdvihne ruky a začne spievať Duchu svätý prilet k nám. Dežo do toho: "Nepriletí, zdochol nám".

 

****

 Vždy,když mě posere holub,děkuju Bohu,že nedal křídla i krávě…

****

 Janko a Marienka sa hrajú v pieskovisku. Zrazu Janko siahne Marienke pod sukňu a zhrozene sa pýta:
- Marienka! A ty si chlapček?
- Nie, ja kakám...

****

 - Ako sa dá rozoznať samček holuba od samičky?
- Samička má dlhšie mihalnice.

****

 - Pán vrchný, vy ste na mňa zabudli?
- Nie, ja som sa na Vás vysral.

****

 

- Pán doktor, urobte niečo s mojou ženou - hovorí manžel psychiatrovi. Už to takto ďalej nemôže ísť! Tá bláznivá ženská chová v byte dvanásť mačiek! Viete si predstaviť ten smrad?
- A prečo neotvoríte okná?
- Čože? Aby mi vyletel môj kŕdeľ holubov?

 

 

 

 

 

 ****

 Vieš aký je rozdiel medzi policajtom a holubom????
Obidvaja serú na všetko a nesmie sa po nich strieľať!

****

 

Príde chlapík do baru. Po ľavej ruke má krásnu blondínku, po pravej krásnu brunetku a na ramene mu sedí holub. Poprosí si dva rumy. Jeden vypije sám, druhý dá holubovi a ten ho do seba kopne. Takto sa to opakuje asi päťkrát a holub je stále OK. Barmanovi to nedá a pýta sa, čo je to za holuba.
- To viete - hovorí chlapík - som rybár. Raz som chytil zlatú rybku a že ak ju pustím, splní mi tri želania. Tak som chcel krásnu blondínku. To je tá naľavo. Potom som chcel krásnu brunetku. To je tá napravo. No, a nakoniec som chcel vtáka, ktorý veľa vydrží...

 

***

 

 MODERNÝ HOLUB...

Holub pochopil, že darmo on bude po námestiach zobať omrvinky, darmo bude po strechách vysedávať. Uvedomil si – ako si to len holub môže uvedomiť – že hranolky s kečupom chutia lepšie ako zaprášené odrobinky v špárach na chodníku, ktoré ako potupnú almužnu dostával od náhodných okoloidúcich.

 

A tak sa to stalo. Holub mestský, známy ako kadiak ohromný, pochopil vlastnú dôležitosť a rozhodol sa preniknúť do tajov silnejúceho stravovacieho odvetvia - rýchleho občerstvenia.

 

Začalo to celkom jednoducho, popravde až nevinne. Fakt, že jedlo je nutná naliehavá nevyhnutnosť, je fakt. Ale čo je podstatnejšie než táto redundantná a nezmyselná tautológia, je existencia overenej premisy závislosti dobrej nálady od dobrého jedla. To vie rozveseliť, presvedčiť, uvoľniť, upokojiť i uspokojiť. To je základ.

 

S hyperrýchlym uspokojovaním prišli na potravinový trh stravovacie protézy, akési náhradky skutočnej pochutiny. Prišiel fast-food: jednotka rýchleho občerstvenia, jednotka medzi cukrom a smaženým tukom obaleným v okázalej forme a s deklarovanou garanciou vyváženej stravy. Mňam pre všetky otupené zmysly.

 

Holub pochopil, že darmo on bude po námestiach zobať omrvinky, darmo bude po strechách vysedávať. Uvedomil si - ako si to len holub môže uvedomiť - že hranolky s kečupom chutia lepšie ako zaprášené odrobinky v špárach na chodníku, ktoré ako potupnú almužnu dostával od náhodných okoloidúcich. Rozhodol sa pripodobiť ľuďom, ktorí vymenili domáce jedlo za také, na ktoré stačí čakať maximálne dve minúty aj s platením.

 

Holub kadiak sa bez ostychu a štipky hanby vrhol na zlatisté, fantasticky pravidelne vytvarované, chrumkavo vyzerajúce zemiakové tyčinky. So žiadostivosťou v očiach a zobákoch k nemu prileteli ďalší druhovia, vrhajúc sa na zvyšky hranolčekov. Robili to ako tí pri stoloch vedľa. Džgali do seba napochytro, neokrôchane, bezmyšlienkovite a predbehujúc sa, kto zje viac.

 

Tí vedľa na nich pozerali s odporom a zhnusením, a keď už to nemohli vydržať, po prehltnutí porcie v ústach rázne a pohŕdavo zabalili svoje BigMenu a vypálili od stolov preč. Z dostatočnej vzdialenosti potom sledovali holuby, proti ktorým zakročil útvar v červených zásterách a vyhnal ich od magického pokrmu, o ktorom už v tom blaženom momente kadiaky vedeli, že sa k nemu musia vrátiť. Tí vedľa sa potom vrátili na svoje miesto, s neopodstatneným zadosťučinením v tvárach si osolili jasnožlté vypražené zemiaky a spokojne ich vopchali do rozďaveného otvoru pod nosom.

 

Dúfam, že nie poštového, ale mestského!!!

Bratislava - Žiaden systém nie je dokonalý a nemenný, ale podľa predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu premiér šklbe holuba, ktorý ešte lieta.

"A teraz berie do rúk flintu, aby ho zostrelil," dodal s tým, že premiér Fico má tohto holuba už naporcovaného.

 

Holub sťahovavý (Ectopistes migratorius) je vyhynutý druh z čeľade holubovité.

Holub sťahovavý bol pravdepodobne jedným z najhojnejšie sa vyskytujúcim vtákov na zemii. V obrovských kŕdľoch obýval listnaté lesy východne od Skalistých hôr v Severnej Amerike. Počty tohto druhu vtáka dosahovali až dve miliardy jedincov a odhaduje sa, že ich počet bol na úrovni 40 % počtu všetkých severoamerických vtákov.

Po osídlení Ameriky bielymi prisťahovalcami boli tieto vtáky lovené pre mäso, ale aj pre zábavu. Stavy týchto vtákov začali rýchlo klesať. Posledný divo žijúci holub sťahovavý bol zastrelený v roku 1900 a posledný jedinec tohto druhu uhynul v roku 1914.

 

 

 

 Opis

Holub sťahovavý bol štíhly, ale pomerne veľký vták s nápadne dlhým chvostom. Periu tohto holuba dominovala šedomodrá farba, samci boli sfarbení nápadnejšie.

Dúhovka očí, zobák a nohy holuba sťahovavého boli červené. Boli to rýchli a obratní letci.

Spôsob života

Holub sťahovavý bol sociálnym druhom, ktorý žil v obrovských kŕdľoch.

Prírodovedec Alexander Wilson pozoroval ešte na začiatku 19. storočia kŕdeľ týchto vtákov, v ktorom bolo podľa jeho odhadu 2 230 272 000 jedincov. Podľa dobových správ boli kŕdle týchto holubov také veľké, že dokázali zatieniť slnko a pod ich váhou sa lámali stromy, na ktoré sadali. 8. apríla 1873 bol v americkom štáte Michigan pozorovaný kŕdeľ, ktorého prelet jedným miestom trval od 07:30 rána do 16:00 popoludní. Kŕdle týchto holubov v roku 1870, v čase keď už začali ich stavy klesať, boli okolo 1 600 metrov široké a 512 km dlhé.

Počas leta títo vtáci obývali listnaté lesy na východ od Sakilistých hôr, kde nachádzali dostatok potravy. Ich hlavnou potravou boli žalude a bukvice. V zime sa tieto holuby sťahovali do južných častí Severnej Ameriky.

Holuby sťahovavé sa rozmnožovali v obrovských kolóniách, niektoré boli až 8 km široké a až 60 km dlhé, pričom na jednom strome bolo až 90 hniezd. Pod ich tiažou sa lámali aj hrubšie vetvy.

Pri naštartovaní pudu rozmnožovania a stavania hniezda, párenia a kladenia vajec týchto vtákov bolo potrebné aby bola veľké koncentrácia jedincov tohto druhu na jednom mieste. Ich úbytok a zníženie stavov pod kritickú úroveň spôsobili, že sa tento druh holubov prestal rozmnožovať a tento činiteľ sa stal aj dôvodom, prečo nebolo možné odchovať a rozmnožiť ho v zajatí.

Na rozdiel od iných druhov samica holuba sťahovavéhoznášala iba jedno biele vajce. Pri inkubácii sa pár holubov striedal a mláďa sa vyliahlo za dva týždne. Spočiatku bolo toto mláďa kŕmené výmeškom z hrvoľa, tzv. „holubím mliekom“, neskôr natrávenými, zmäknutými žaluďmi a bukvicami. Mláďa rýchle rástlo a po 14 dňoch svojou hmotnosťou predbehlo rodičov. Dospelé holuby potom kolóniu opustili a mláďatá, ktoré zostali náhle bez potravy za tri až štyri dni schudli natoľko, že mohli samy lietať a osamostatniť sa.

Okrem jastrabov a orlov nemali holubi sťahovaví iných prirodzených nepriateľov.

Vyhubenie [upraviť]

už pôvodní obyvatelia nového sveta lovili holuby sťahovavé a hlavne ich mláďatá pre ich chutné mäso a toto mäso sa stalo spestrením jedálnička aj pre prisťahovalcov z Európy. Lov tieto obrovské populácie vtáctva sprvoti veľmi neohrozoval, no v roku 1830 sa stal odstrel holubov neoficiálnou disciplínou v streľbe na pohyblivý terč. V kombinácii s hromadným lovom pre mäso, odstrel a odchyt do sietí sa stalo, že v roku 1850 začal byť pokles stavu týchto vtákov badateľný.

Posledným ortieľom nad osudom tohto druhu bolo postavenie železnice, ktorá umožnila masový pohyb lovcov, ktorí sa špecializovali na ich lov, ktorý bol výnosný aj napriek tomu že sa ulovený kus holuba sťahovavého predával iba po dva centy za kus.

Začalo sa hromadné zabíjanie týchto vtákov, holubi boli po miliónoch strieľané na svojich hniezdiskách. Vyrušovanie počas hniezdenia spôsobilo, že vtáci svoje hniezda predčasne opúšťali a populácia sa prestávala obnovovať. V roku 1855 bolo len do New Yorku poslaných 300 000 ulovených holubov. Len v jediný deň 23. júna 1860 bolo v Rapids v Michigane zabitých 235 200 vtákov. V roku 1874 bolo v Oceana County (tiež Michigan) ulovených milión holubov a o dva roky neskôr počas vrcholu sezóny bolo za jediný týždeň postrieľaných 400 000 vtákov tohto druhu a za celý rok padlo 1 600 000 jedincov. V roku 1878 bolo na jednom hniezdišti za jeden deň zabitých niekoľko desiatok tisíc vtákov. Aby bola uspokojená požiadavka trhu, mŕtve holuby boli po miliónoch odosielané vlakom do veľkých miest na východnom pobreží.

V rozpätí rokov 1850-1880 neprebehlo úspešne množstvo hniezdení druhu. Populácia holubov sťahovavých zostarla a prudko klesala. Vplyvom lovu a odlesňovania boli tieto vtáky vytláčané na sever a západ krajiny, do menej vhodných podmienok, kde sa prestávali rozmnožovať.

V roku 1888 bol pozorovaný posledný veľký kŕdeľ týchto vtákov. V roku 1896 sa zlietlo k poslednému hromadnému hniezdeniu blízko Bowling Green v štáte Ohio 250 000 holubov sťahovavých. Správa o tomto hniezdisku sa rýchlo rozšírila medzi lovcami. Počas lovu v ňom padlo za obeť 240 000 kusov, 100 000 mláďat zahynulo. Mŕtvoly vtákov boli naložené do vlaku, ktorý sa vykoľajil. 200 000 mŕtvych vtákov bolo vyklopených do rokliny, kde zhnili.

Nažive zostalo posledných 5 000 jedincov, ktoré ale nikdy nezahniezdili. Holubi sťahovaví sa ako druh už nedali zachrániť. Posledný divožijúci holub sťahovavý bol zastrelený v Ohiu 24. marca 1900.

Z miliardových kŕdľov prežila malá skupina holubov sťahovavých v zoologickej záhrade v Cincinnati. V roku 1909 zostali iba dvaja samci a jedna samica. Prvý samec uhynul v roku 1910, smrťou druhého v roku 1912 sa skončili všetky nádeje na záchranu tohto druhu. Posledný holub sťahovavý, samica menom Martha, zahynula 1. septembra 1914.

 

 

Zrazila som holuba

Idem asi 50 ....  okolo prechádzajú ľudia s taškami. Na ceste je holub. Nepridávam, ani nebrzdím. Idem. Veď také holuby vždy odletia. Približujem sa, on vykrúti holubiu hlavu na mňa.

Naše oči sa stretnú.

Pootvorí zobák a vystrašene mi hľadí na značku.

...vzlietni, vzlietni , leť ty pako! .....

Vzlieta.. uf... som príliž blízko nestihne to ! pribrzím a holub sa približuje k môjmu prednému sklu.

Tupý náraz....malý buchot na streche a padá na cestu v spatnom zrkadle.

Vpredu kopa peria... celé auto od peria.

Mám zastaviť? Čo mám robiť?  Čo mám robiť so zrazeným holubom? Cítim sa tak hrozne ....  mám zastaviť, zobrať ho z cesty , oprášiť  jeho mŕtve telo, ktoré sa stalo mŕtvym na mojom aute a pochovať ho? Skúsiť ho oživiť? Cítim sa ako vrah. Všetky oči na chodníku sa pozerali na afro blondínku za volantom, ktorá je vrah Bratislavských holubov.

Idem teda ďalej, lebo začínam byť racionálna. Veď to sa stáva. Veď už som zrazila aj zajaca ... bože nie... ja som vlastne raz zrazila aj zajaca... som krutý vrah. S výčitkami svedomia som šla nakupovať. Bola som celkom v šoku. Verte mi, je mi to veľmi ľúto.)

Perie mi pripomínalo môj krutý čin, ale musela som pokačovať dňom...  

Šla som vyzdvihnúť dieťa z tréningu. Naložil si veci do kufra, treskli dvere, ja som vyštartovala a odišla. Za rohom mi zvoní mobil....

 

 

 

 

 

 

 HOLUBICA

 

 Keď národ a národ stojí proti sebe,
keď sa východisko už dlho nájsť nevie,
kde sú všetci svätí, keď ozýva sa plač a rev,
žiadné božie deti, sme iba krvilačná zver.

Biela holubica na zemi mŕtva leží,
z krvavých očí jej vytekajú krvavé slzy,
biela holubica, ten krehký symbol mieru,
v kaluži krvi končí svoju krátku éru.

Biela holubica, rozpliaždená na zemi,
zostal po nej iba mŕtvy pohľad nemý,
biela holubica je mŕtva, nech žije nová
a všetko môže začať úplne odznova!

 

 

 

Z TOHO CHLAPCA HOLUBÁR NEBUDE!!!

 

Dotaz:

dobrý deň, mam šesťročného syna – predškoláka. Bývame v meste. Keď bol maličký, chodievali sme do mesta a s veľkou radosťou kŕmil holuby starými rožkami. zrazu, neviem čo sa stalo, syn sa k holubovi ani nepriblíži, stačí, že je holub vzdialený hoci aj desať metrov, skrýva sa za mňa, alebo za manžela, mame problém prejsť po ulici, keďže holuby sú všade. Niekedy mam strach, že mi vybehne aj na cestu, pretože keď vidí holuba, nevníma, nepočuje, zaoberá sa len holubom. Nevie svoj strach racionálne zdôvodniť, keď sa ho spýtam, či mu nejako holúbok ublížil, či na neho náhodou niekedy nenaletel, povie, že nie. minule mi povedal, že holuby tak nejako zvláštne klopkajú, a že keď chodia, hýbe sa im hlava, a že sa boji, že im hlavička odpadne.... už som zúfala, lebo ide do školy, fakt mam strach, ako ho presvedčím, že holub mu neublíži. Inak je to šikovný chlapček, nadpriemernej inteligencie - podľa predškolských testov, ale s týmto mame problém. Prosím vás o skorú odpoveď a za pochopenie ďakujem genova

 

 

ODPOVEĎ:

 

Takéto panické stavy úzkosti treba riešiť priamym kontaktom s psychológom. Pravdepodobne sa dieťaťu spojili určité fantazijné predstavy, nemusí to mať žiaden reálny dôvod. S inteligenciou to tiež nemá nič spoločné. Sú techniky, ktoré dieťa pomaly navádzajú na opätovné prijatie reálneho obrazu predmetu úzkosti. Môžete to skúsiť najprv obrázkami holubov v knihe, kreslením vtáčikov (holubov), potom si pozrieť video o živote vtákov (začleniť holuba), potom navštíviť niekoho, kto sa zaoberá chovom holubov a ukázať dieťaťu jedného holúbka (vzdialenosť od dieťaťa postupne zmenšovať), potom ho nechať pohladiť holuba, potom priviesť k viacerým holubom - a to by už mohlo byť vyhrané. Každý krok však treba robiť do tej doby, keď ho dieťa zvláda bez problémov, až potom ideme ďalej.

 

 

 

       Fyziologie kloubů a svalů

 

Postoj zvířete, pohyb a řadu fyziologických funkcí, jako dýchání, kašel, kálení apod., zajišťuje soustava kosterních svalů spolu s pomocnými svalovými orgány (šlachy, povázky). Tyto funkce obstarává 400 - 500 jednotlivých svalů, ale funkčně a objemově je na každé straně těla asi 60 - 70 nejvýznamnějších svalů, které tvoří 30 - 50 % živé hmotnosti. Kosterní svaly tvoří hlavní část masa, kam vedle svaloviny patří kosti, šlachy, vazivo a tuk.

Metabolismus a činnost kosterního svalu jsou důležité faktory pro celou škálu tělesných pohybů a udržování tělesné teploty. Kosterní sval je organizován tak, aby zajistil celou řadu činností. Kromě tělesných pohybů, umožňuje kosterní svalovina pohyby hrtanu a hltanu a části jícnu během vokalizace, polykání, eruktace a regurgitace. Vnější řitní a uretrální svěrače zajišťují zadržování výkalů a moči. Vedlejší oční svaly zajišťují fixaci oční koule a udržování stálého obrazu na sítnici během pohybů hlavy. Žvýkací svaly a svaloviny jazyka jsou důležité při tvorbě sousta, žvýkání a polykání. V důsledku široké škály činností, která se od kosterní svaloviny vyžaduje, odráží anatomické uspořádání jednotlivých svalů celou řadu variací.

Některé kosterní svaly mají omezené zkracování při kontrakci a vykonávají intenzívní, silovou práci, např. svaly hýžďové, jsou organizovány ve stromečkové struktuře, kdy svalová vlákna vycházejí paprsčitě z centrálně umístěné šlachy. Svaly, které provádějí větší zkrácení při kontrakci a vykonávají poměrně lehkou práci, jako je například krejčovský sval, jsou složeny ze štíhlejších svalových vláken, která protahují do délky svá svalová bříška. Svaly jsou připojeny ke kostem pomocí šlach. Podle tvaru rozeznáváme oblé šlachy a ploché šlachy – aponeurózy.

Topograficky popisujeme kosterní svaly, kožní svaly a orgánové svaly. V těle zvířat pak existují tři typy svalových tkání: hladká , srdeční a kosterní .

Vlákna kosterní svaloviny většiny zvířat jsou trojího typu: (1) červená neboli tmavá, (2) bílá neboli světlá a (3) přechodná, která svými vlastnostmi stojí mezi červenými a bílými vlákny. Červená svalová vlákna jsou typická tím, že obsahují více myoglobinu a mitochondrií, než je tomu u vláken bílých. Všechny svaly obsahují pravděpodobně vlákna všech tří typů, ale u některých typů svalů převládají vlákna červená nebo bílá. Příkladem toho je karmínově červená prsní svalovina holuba, která ostře kontrastuje s bílou barvou prsní svaloviny kuřete. Červená svalová vlákna se obvykle pomaleji smršťují a méně unavují než vlákna bílá. U ptáků může intenzita červené pigmentace prsních svalů přímo korelovat s vytrvalostí v letu. Husy a kachny, stejně jako holubi, jsou vytrvalí letci a v jejich prsní svalovině převládají červená svalová vlákna.

Kosterní svalovina představuje největší část svalové hmoty v těle zvířete. Jednotlivá vlákna kosterní svaloviny mohou být stejně dlouhá jako je sval, kterého jsou součástí. Stejně jako pro srdeční svalovinu je pro kosterní svalovinu charakteristické příčné pruhování, které lze pozorovat pod mikroskopem. Vlákna kosterní svaloviny však nejsou rozvětvena a neanastomózují (nemají tedy interkalární disk). Pro stimulaci každého svalového vlákna je tak zapotřebí samostatný nervový impuls. V každém vláknu kosterní svaloviny jsou přítomná četná jádra, uložená na periferii vlákna. Tím se vlákno kosterní svaloviny liší od buněk svaloviny hladké a srdeční.

 

 

 

FAKTY O PLÁNÉTE ZEM

  • Panéta zem je jeden velký magnet.
  • Elektromagnetická indukcia zeme dnes 0,9 – 0,4 Gauss.
  • Zemská príťažlivost – elektrostatický náboj o sile 100-180 tisíc V/m2.
  • Magnetosféra - dosah 50 – 65 tis. km od povrchu.

PRÍKLADY FUNGOVANIA A PORÚCH MAGNETIZMU

Každý živocích má vo svojom systéme uložený magnetit. U človeka je to v dutine etmoidnej kosti, ktorá je medzi okom, šišinkou a hypotalamom. Na základe impulzov (0,5-30Hz) zemského magnetizmu – BIOSEVERNÁ(-) a BIOJUŽNÁ(+) – je riadená činnosť mozgových žliaz. Narušením impulzov vznikajú poruchy spánku, poruchy metabolizmu, odvápňovanie kostí, úbytku svalovej hmoty a pod.
Podcenenie potreby magnetizmu si v roku 1971 odniesli traja kozmonauti letu SOJUZ 11, ktorý v dôsledku postihnutí spôsobených neprítomnosťou magnetizmu v kozme do 60 dní od príletu zomreli.
Orientácia v priestore pomocou magnetizmu u človeka takmer vymizla. Pre väcšinu ostatných živocíchov, bacilmi počínajúc a veľrybami končiac, je životne dôležitá .
Všetky tieto živocíchy sa pohybujú výhradne po smere siločiar ( S-J). Holub je v tejto oblasti majstrom. Bez mapy po prelete i tisíc km presne trafí domov. Stačí však malý elektromagnet na jeho hlave a jeho cieľ sa rozplynie.